Kiltro resistencía v současném Chile
Lucia sa nechala viesť deväťmesačným výskumným a aktivistickým pretrvávaním v Santiagu de Chile, kam prišla v období vyprchania eufórie zo série masových protestov známych ako Estallido Social (Spoločenský Výbuch). Ten bol v roku 2019 zapálený obrazom postrelenej študentky militarizovanou políciou pri proteste proti zvyšovaniu cestovného, a bol poháňaný snahou usvedčiť a (symbolicky) prelomiť pretrvávajúce aspekty vojenskej diktatúry (1973-1990), čo najmä politické elity interpretovali ako túžbu po novej ústave (tá bola v referende zamietnutá).
Luciin výskum sa sústredil na zakvitnuté ruiny tohto povstania, ktoré sa odhaľovali za rámcom neúspešnej ústavy a nesplnených sľubov ľavicového prezidenta. Ťažiskom jej práce bolo sledovanie rezistentných uzlov, ktoré v kontexte Estallida ožívajú, sú obnovované a znovu zapojené do boja. Ide o miesta ukradnuté, fyzicky zničené vojenskou diktatúrou alebo inštitucionálne odsúdené na zabudnutie demokratickými vládami, spolu so vzťahmi, ktoré ich formovali. Ľudová škola, bývalé tajné centrum mučenia, či domov desaparecidos (zmiznutých neoliberálnou vojenskou diktatúrou).
V týchto priestoroch sa stretla s mŕtvymi a zmiznutými z čias diktatúry ako s aktívnymi účastníkmi politických stratégií a diskurzov. Tiež tu spoznala neočakávané koalície, voľné spojenectvá a pevné väzby. Z nich sa zamerala najmä na koalíciu medzi pouličnými psami (kiltros), ktorí spolu s protestujúcimi bojovali v uliciach. Kiltrovia, psy bez jasného pôvodu, boli niekým vnímaní ako zdroj násilia, zatiaľ čo inx ich oslavovali ako rebelov, symbol dekolonizačnej rezistencie, svätcov či dokonca ako reinkarnácie padlých protestujúcich.
Na základe etnografie z anarchistického squattu obývaného viac než ľudskými aktivistami a aktivistkami sa Lucia spolu s Bobom Kuříkom snažia na túto koalíciu nazerať nie len z pohľadu priamych akcií, symbolov a titulkov novín, ale najmä z perspektívy každodenného života kiltrov.
Na rozdiel od kiltrov, ktorí sa stali centrom pozornosti v masových protestoch tým, že ochraňovali protestujúcich a protestujúce pred zatknutím alebo útočili na policajtov a policajtky, sa v prezentovanom prípade kiltro rezistencia spája s vytváraním a udržiavaním intímnych, rodinných vzťahov, dlhodobou alianciou, horizontalitou a vzájomnosťou vo vzťahu s ľudskými aktivistkami a aktivistami. Z pohľadu Lucie a Boba tento otvorený celok prekonáva tradičnú formu nadvlády vpísanej do vzťahu „pán/pes“, pretože tu dochádza k vzájomnej synchronizácii, tvorbe akejsi viac než ľudskej afinitnej skupiny. Tento vzťah sa taktiež stáva súčasťou viac než ľudského squattingu, ktorý sa inšpiruje „psím“ spôsobom obrany územia a domova.
V kiltro rezistencii sú psy „compañerxs“ (súdruhovia), a nie len „companions“ (spoločníci).
Literatura
Bonelli, C., & de la Cadena, M. (2023). Chilean streets: An archive against the grain of history. In Ecological Reparation (pp. 301–326). Bristol University Press.
Haraway, D. (2003). The companion species manifesto: Dogs, people, and significant otherness. Prickly Paradigm Press.
Haraway, D. (2008). When species meet. University of Minnesota Press.
Kohn, E. (2007). How dogs dream: Amazonian natures and the politics of transspecies engagement. American Ethnologist, 34(1), 3–24.
Meijer, E. (2019). When animals speak: Toward an interspecies democracy (Vol. 1). NYU Press.
Narayanan, Y. (2017). Street dogs at the intersection of colonialism and informality: ‘Subaltern animism’ as a posthuman critique of Indian cities. Environment and Planning D: Society and Space, 35(3), 475–494.
Pręgowski, M. P. (Ed.). (2016). Companion animals in everyday life: Situating human-animal engagement within cultures. Palgrave Macmillan US.
Sandoval-Cervantes, I. (2016). Semi-stray dogs and graduated humanness: The political encounters of dogs and humans in Mexico. In M. P. Pręgowski (Ed.), Companion animals in everyday life: Situating human-animal engagement within cultures (pp. 169–181). Palgrave Macmillan US.
