Vysoké Tatry v neskorom antropocéne

Globálne otepľovanie a výkyvy počasia spôsobujú každým rokom väčšie a väčšie straty zimnému priemyslu vo Vysokých Tatrách. Lyžiarske strediská zápasia s nedostatkom zrážok či nevhodnou teplotou, čo následne kompenzujú technickým zasnežovaním, sprievodnými službami či archivovaním minulo-sezónneho snehu. Avšak aj napriek zvýšeným nákladom, priemysel akcelereuje vo využívaní krajiny za účelom generovania profitu. Skupovanie pozemkov a odlesňovanie vytvára možnosti pre stavbu nových lanoviek, hotelov a služieb, a to čoraz viac vo vyšších polohách. Vznikajú turistické enklávy, masový turizmus zaťažuje existujúce infraštruktúry, dvíha ceny základných služieb na neúnosnú úroveň a vytvára lokálny sociálny konflikt.

Táto intenzifikácia však paradoxne ohrozuje aj priemysel samotný. Developerské projekty nad jaskynnými systémami narušujú reliéf čím znižujú ich atraktivitu a návštevnosť. Umelé zasnežovanie a budovanie vodných nádrží prispieva k nestabilite pôdy a k pravdepodobnosti erózií čo ohrozuje novú výstavu ale aj existujúcu turistickú infraštruktúru. Extrémne výkyvy počasia, silný vietor, intenzívne oteplenia či ochladenia narušujú bežný chod priemyslu. Deklarovanie nových chránených zón či druhov tiež narúša developerské sny a plány. V Tatrách sa takto stretávajú modernistické vízie a developerské plány, ktoré kolidujú s nežiaducimi prírodnými reakciami.

Pri analýze týchto rozporov sa v Tatrách začína objavovať aj nečakané aktérstvo a rôzne formy aliancií medzi človekom a mimo-ľudskými entitami. Lykožrút je napríklad na jednej strane úhlavný nepriateľ developerov, ktorí ho chcú odstrániť spolu s vyťaženým drevom, na druhej strane spojenec ochranárstva, ktoré cez neho argumentujú v prospech ochrany lesov. Medveď hnedý prekračuje hranice osídlení a stáva sa predmetom militarizovaného diskurzu v ktorom mú politici a političky vyhlasujú vojnu. Na druhej strane turisti a turistky buď kvôli strachu rušia svoje pobyty, alebo pre senzáciu medvede vyhľadávajú hneď po tom ako sa správa o ich výskyte objaví v médiách.

Vo výskume vychádzam zo súčasnej environmentálnej antropológie a viacdruhovej etnografie. Zameriavam sa na otázky moci, nerovností a pôsobenie kapitálu. Mojim cieľom je skúmať konflikty medzi modernými víziami a ich takzvaným plevelným odmietnutím (weedy refusal) (Bubandt and Tsing, 2018), ako a sieťami politických reakcií zahrňujúcimi ľudské aj viac než ľudské aktérstvo. Zaujíma ma, aké politické siete vznikajú v situáciách, keď miestne autority vyhlásia vojnu medveďom alebo keď sa ochranárstvo spojí s lykožrútom v boji proti zásahom do lesa. Akým spôsobom a pre aký účel sa inštrumentalizuje a formuje obraz medveďa, kamzíka či svišta pri ochrane prírody alebo, naopak, pri jej vyťažovaní? Aké systémové nerovnosti, mocenského hierarchie, nespravodlivosť a materiálne a sociálne konflikty sa objavujú v týchto viacdruhových asamblážach? A nakoniec, ako etnograficky pristúpiť k politikám, moci a rezistenciám, ktoré sú súčasťou týchto asambláží?