Vysoké Tatry v neskorom antropocéne

Tatranský národný park (TANAP), je štátna organizácia ochrany, ktorá spravuje Vysoké Tatry od polovice 20. storočia, a to predovšetkým cez návštevný poriadok a iné predpisy. Politickú moc inšititúcie v teréne vykonávajú strážcovia a legitimuje ich vedecký výskum, mediálny obraz inštitúcie a marketing. Dôležitou figúrou ochrany Tatier je glaciálny relikt a ohrozený endemit Kamzík tatranský vrchovský (rupicapra rupicapra tatrica). Ten zosobňuje symbolickú autoritu parku ako aj ochranársku úzskosť z vyhynutia či z hybridizácie z neendemických Kamzíkom alpských (rupicapra rupicapra).

Aj napriek desiatkam rokom výskumu, súčasné zamestnanectvo TANAPu nevie s určitosťou povedať, čo je najväčším ohrozením pre kmazíka, prečo jeho čísla fluktuujú a prečo sa vzpiera idéalnej ochranárskej predstave plachého endemitu. Kamzík sa nechce nechať poznať, bráni sa pozitivistickej a modernistickej epistemológii, unikajú vedeckej kontrole a tak narušujú tradicionalistickú ochranu prírody, založenú na protekcionistickom a dualistickom vzťahu k príorde (Descola 1996: 97). Kamzík tiež narúša predstavy starostlivosti a spravodlivosti založené na "knowledge-as-illumination", ktoré vychádza z koloniálneho a extraktivistických pozícií. (Neimanis 2023).

Horolezci a horolezkyne, ktoré sú vnímané ako jedna z hrozieb pre krehkú populáciu kamzíkov, podliehajú kontrole a sankciám parku. Narozdiel od ochranárov, vnímajú synantropného kamzíka ako príklad nepotrebnosti súčasnej miery ochrany a ako dôvod pre deligitimizáciu inštitúcie ako takej. Ich odpor voči pravidlám TANAPu sa prejavuje v stelesnených taktikách pohybu vo vysokohorskom prostredí, ktorým sa snažia vyhnúť kontrole, ako aj v ohováraní, klebetení a podrývaní inštitúcie, čím referujú k scottovskému "hidden transcript" (Scott 1985).

Analýza vychádza z dvanásťmesačnej viacdruhovej etnografie, počas ktorej som sledoval výskumníctvo, ochranárstvo, kamzíky a horolezcov a horolezkyne. Kráčal som s nimi, plazil sa, liezol, skrýval, bivakoval, zbieral exkrementy a hľadal pobytové stopy.

V snahe vymaniť sa zo zovretia liberálneho dedičstvva "všetko je politické", pracujem s užšou definíciou politiky, ktorá inherentne obsahuje antagonizmy (Swartz, Turner a Tuden 1966) a napáda dominantné štruktúry moci a poriadku (Rancière 2003, Postero a Elinoff 2019). Aby som sa vyhol romantizovaniu horolezcov a kamzíkov ako hrdinov odporu, nespájam rezistenciu s progresivistickou a emancipačnou teleológiou ani s figuúrou podmaneného hrdinstva (Hoodfar 1997; Mahmood 2005). Argument pozicionalizujem do širších environmentálnych bojov, v ktorých sú Vysoké Tatry a TANAP formované neoliberálnymi, antropocentrickými a extrakcionistickými silami, prispievajúce k ich degradácii a rozpadu.


BIBLIOGRAFIA

Descola, Philippe, and Gísli Pálsson, eds. 1996. Nature and Society: Anthropological Perspectives. London: Routledge.

Elinoff, Eli, and Nancy Postero. 2019. “Introduction: A Return to Politics.” Anthropological Theory 19(1): 3–28.

Hoodfar, Homa. 1997. “The Veil in Their Minds and on Our Heads: The Persistence of Colonial Images of Muslim Women.” In Politics of Culture in the Shadow of Capital, edited by David Lloyd and Lisa Lowe, 248–279. Durham: Duke University Press.

Mahmood, Saba. 2005. Politics of Piety: The Islamic Revival and the Feminist Subject. Princeton: Princeton University Press.

Neimanis, Astrida. 2023. “Stygofaunal Worlds: Subterranean Estrangement and Otherwise Knowing for Multispecies Justice.” Cultural Politics 19(1): 18–38. https://doi.org/10.1215/17432197-10232445

Rancière, Jacques. 2003. Short Voyages to the Land of the People. Stanford: Stanford University Press.

Scott, James C. 1985. Weapons of the Weak: Everyday Forms of Peasant Resistance. New Haven: Yale University Press.

Scott, James C. 1990. Domination and the Arts of Resistance: Hidden Transcripts. New Haven: Yale University Press.

Swartz, Marc J., Victor W. Turner, and Arthur Tuden. 1966. “Introduction.” In Political Anthropology, edited by Marc J. Swartz, Victor W. Turner, and Arthur Tuden, 1–42. Chicago: Aldine.

Preživší smrek víchrice

Literatura

Bádání

Prozkoumat všechny výzkumy