Robte to ako bobry: Spolupráca ľudí a bobrov ako rezistencia voči ekocíde
Brodil som sa po kolená hustým čiernym bahnom a niesol som veľkú kladu. Bolo ešte skoré ráno a všetko bolo vlhké a sivé - zem, voda, rastliny, obloha, les. Čo by človek kameňom dohodil. Bol som s ad hoc skupinou environmentálnych aktivistov a aktivistiek, ktorx prišli na toto miesto - močaristú lúku pri Varšave v Poľsku - v reakcii na online výzvu miestneho ekoblogerstva a aktivistiek na rekonštrukciu zničenej bobrej hrádze. Hrádzu pravdepodobne odstránil niekto, kto chcel vysušiť pôdu, aby ju využil na výstavbu nehnuteľností alebo na iný podobný podnikateľský zámer.
Skúsenejších ľudí, ktorx sa venujú bobrom, ste mohli rozoznať podľa ich profesionálne vyzerajúcich brodítiek. Dostal som sa do stredu starého kanála, kde sa pomaly dvíhala ešte stále dosť beztvará hromada dreva, blata a slamy, aby sa z nej stala viac ako bobria hrádza (alebo vlastne nie celkom bobria hrádza). Keďže som si nebol istý, ako presne mám na ňu položiť svoj kus dreva, požiadal som o radu. „Robte to ako bobry!,” znela odpoveď. “Bobry to vedia lepšie, prídu keď my odídeme a opravia si to po svojom.”
To bolo prvýkrát, čo som sa zapojil do obnovy bobrej hrádze, niekedy na jar 2023. V tom čase som to, čo som robil, ani nepovažoval za výskum. Bol som len aktivista, ktorý podáva pomocnú ruku niektorým ďalším ľuďom, s ktorými som spolupracoval na rôznych priamych akciách na ochranu divokých biotopov v okolí Varšavy. Zarazila ma však nápadná zmena rolí, ktorú obsahovala krátka rada, ktorú mi dali ostatnx aktivistky a aktivisti: „Robte to, čo robia bobry! Bobry to vedia lepšie.” Myslel som si, že zvyčajne “ochrana životného prostredia vychádza z predpokladu, že ľudia sú hlavnx protagonistky a protagonistky a ne-ľudské zvieratá sú pasívnymi príjemcami, objektmi (prospešného) ľudského konania. Tu to bolo naopak. Bobry boli skúsené environmentálne inžinierstvo a my ľudia ich dobromyseľné, ale nešikovné učňovstvo.
Odtiaľ pramení myšlienka tohto etnografického výskumného projektu. V nasledujúcich mesiacoch som sa zapojil do niekoľkých ďalších stavieb priehrad a iných aktivít súvisiacich s bobrami s rôznymi skupinami ľudských aktivistov a aktivistiek v strednom a severovýchodnom Poľsku. Okrem toho som robil rozhovory s aktivistami a aktivistkami a žiadal som ich o stretnutia a rozhovory priamo na mieste, na „bobriskách“, ku ktorým cítia najväčší vzťah. Na konceptuálnej úrovni sa táto práca odvíja okolo myšlienok, ako sú „zdivočovanie“, „viac než ľudská rezistencia“ a „divoká infraštruktúra“. Ako pri každom etnografickom výskumnom projekte v počiatočnom štádiu však netuším, kam ma to zavedie. Mám v pláne sledovať bobry a ich ľudské pomocníctvo cez kvázi terén antropocénnej politiky a hľadať nejakú nádej.
